O lekároch nechce ani počuť. A tak trpí. Niekedy je to lepšie, niekedyhoršie. Chce sa tváriť ako chlap, preto sa pred nami veľmi nesťažuje.Ale ja to vidím, v jeho očiach.... v jeho nervozite.....
Obaja rodičia žijú sami v dome, mamka je na tom lepšie, je čiperná, mániekedy oveľa viac energie ako ja. No na ockovi vidieť, ako mu ubúdajúsily. Chce sa rozprávať, no málokto má na neho čas. Každý sa akosiponáhľa. Hoci je to ťažké, keď rozpráva 5x denne o tom istom, niekedysi popletie mená vnúčat, vo všetkom je pesimista. Aj moja mamka to má sním ťažké. Má čo robiť, aby to každodenne zvládala. Preto sa vyberú knám. Veď som na materskej, tak im prejde ďalší deň.... Všetci súrodencichodia do práce, takže oni to tak intenzívne nevnímajú. Alebo nechcúvidieť, ani vedieť....Nikdy som si nemyslela, že dobre vychádzať sostarými ľuďmi je také ťažké.
Ja už neviem, ako im mám tie dni staroby skrášliť. Niekedy sombezmocná. Doma sa pohádajú aj pre najmenšiu hlúposť na svete, k námprídu podráždení, a ja už niekedy fakt netuším, ako ich "zamestnať".
Mamke nakreslím výšivky - to ju baví. Je to veľmi silná osobnosť, pretoobdivujem energiu, ktorá ju obklopuje. Šije, vyšíva, pára perie, sadí,seje, zbiera úrodu, pamätá si každé dieťa, všetky vnúčatá, na každémylí, čím ho obdarí.
Ocka vlastne nebaví vôbec nič. A to je najhoršie. Niekedy sa rád túlalpo meste a chodil kade-tade autobusom. Ale to skončilo... Už nevládzeporiadne ani nastúpiť do auta. Tak len sedí, dume, rozmýšľa, niekedy"pokúša" deti a rozpráva im všetko naopak.... sily ubúdajú, užnevládze. Nevládze nič robiť ani v záhrade, ani okolo domu.
A niekedy rozmýšľam aj ja ...... kde sú tie časy, keď mi kupovalhračky, vozieval ma k rýchliku, keď som cestovala do školy? Brával násna výlety, posielal ma do cukrárne, keď som ho prišla pozrieť do práce?
Rodičia moji, užili ste si toho až-až. Prežili ste vojnu, vysťahovalivás z rodnej dedinky a museli ste začínať odznova v novom prostredí,vlastnoručne ste postavili dom, vychovali 7 detí, 7 svadieb, máte 30vnúčat a 5 pravnúčat, prvé a trietie dieťatko vám zomrelo, prežili stetragickú smrť svojej 4-ročnej vnučky, teraz sa dívate na dve rozbitémanželstvá svojich detí....ale ste tu, stále ste našou dúhou, našousilou a útechou.
Ďakujeme, že ste. Dúfam, že ešte nejeden deň vám obom aspoň trochuskrášlime. Nie len tým, že vám podáme pohár vody, aby ste mohli zapiťibalgin....